22. 5. 2013
Před více než týdnem jsme naposledy odehráli dramatizaci románu Karla Čapka Válka s mloky. Ač se její režisér Dodo Gombár nemohl zúčastnit, byl v duchu s námi. Poslal do divadla pár řádků, které stojí za to zveřejnit (samozřejmě s jeho svolením). Odhalují totiž něco z toho, čím je pro mnohé z nás divadlo zcela nenahraditelné…
VÁŽENÍ PRIATELIA V HRADIŠTI.
ŽIAĽ, OSOBNE NA DNEŠNÚ DERNIÉRU MLOKU PRÍSŤ NEMOŽEM. DOZVEDEL SOM SA O NEJ TROŠKU NESKORO A UŽ SA MI NEPODARILO PREORGANIZOVAŤ PROGRAM. NAOPAK, PREDSTAVENIE, ZDÁ SA MI, KONČÍ AKOSI PRISKORO...
RÁD VÁM CHCEM ALE VYJADRIŤ SVOJU VĎAKU ZA SKÚŠANIE, ZA VÁŠ VKLAD DO NAŠEJ SPOLOČNEJ PRÁCE. STRETNUTIE S VAŠIM HERECKÝM SÚBOROM A SO SLOVÁCKYM DIVADLOM SI VÁŽIM. BOLO MI POTEŠENÍM PREŽIŤ S VAMI OBOHACUJÚCI ČAS.
ŽELÁM VÁM ZO SRDCA, NECH VÁS DIVADLO A ŽIVOT V ŇOM NEPRESTÁVA NAPĹŇAŤ, INŠPIROVAŤ I ZNEPOKOJOVAŤ. NECH V ŇOM NEPRESTANETE OBJAVOVAŤ A NACHÁDZAŤ ZMYSLUPLNOSŤ A PODSTATU.
S ÚCTOU A ŽELANÍM ŠŤASTNÝCH DNÍ - Dodo Gombár.