Patříte mezi velmi divadelníky, kteří mají věčně zaplněný diář. Jak se Slováckému divadlu podařilo dohodnout se s vámi na spolupráci? V roku 1995 oslavovalo Slovácké divadlo 50.výročie a pozvalo si na jubilejnú prehliadku zopár iných divadiel, medzi nimi aj Národní divadlo z Prahy s inscenáciou komornej hry Ondreja Šulaja O pejskovi a mačičke v česko-slovenskom obsadení s Bronislavom Poloczekom a Evou Krížikovou, ktorú som režíroval. Kupodivu, už vtedy tu bol ten istý riaditeľ čo dnes: Igor Stránsky. A ten mi ponúkol hosťovanie, no mal som v tom čase diár nadlho vopred plný. Uplynulo desať rokov, blížila sa jubilejná šesťdesiata sezóna a pán riaditeľ sa k ponuke vrátil. Co se dělo před tím, než jste svolil? Znal jste repertoár Slováckého divadla? Keďže sa pomerne často stretávam s človekom mimoriadne milým a sympatickým: Janom A. Pitínským; v minulej sezóne sme napríklad spolupracovali v Slovenskom národnom divadle - Píťa ako režisér, ja ako prekladateľ a dramaturg - na inscenácii hry Thomasa Bernharda Ignorant a šialenec (ktorá mimochodom získala štyroch „slovenských divadelných Oscarov” nazývaných „Dosky” za najlepšiu réžiu, ženský herecký výkon, scénu a kostýmy), tak práve od Píťu som už dávno počúval o Slováckom divadle len to najlepšie. Po prvých kontaktoch som videl viacero predstavení a od dramaturgičky Ivy Šulajovej som dostal videonahrávky celého súčasného repertoáru. Co si myslíte o současné úrovni uherskohradišťského divadla, která inscenace vás zaujala? To, že Píťove informácie sa potvrdili. Napokon to tento rok potvrdila už aj oficiálne cena za najlepšiu inscenáciu pre Lišku Bystroušku a druhé miesto v rebríčku českých divadiel, iba o jediný hlas za pražským Divadlom Na zábradlí. To je výkon - v takomto malom meste a v nie ideálnych podmienkach - hodný Klapzubovej jedenástky. S tým rozdielom, že Klapzubáci boli fikcia a Slovácke divadlo je realita. No, a ktorá inscenácia ma zaujala? Nepochybne Pitínského Liška Bystrouška, ale aj skvelá komediantská a pritom noblesná a trochu aj „prvorepublikovo” nostalgická inscenácia Rychlých šípov. Ale to neznamená, že tie inscenácie sú akési „solitéry” - videl som tu aj herecky sústredenú a pôsobivú Maryšu, expresívnu Maškarádu, grotesknú Svačinku generálů a aj divácky hit muzikál Donaha!, ktorý prekypoval väčšou energiou a razanciou ako Bednárikova inscenácia toho istého kusu na bratislavskej Novej scéne. Skrátka: je to pomerne mladý, ambiciózny a tvorivý súbor hercov, nadaných všestranným talentom. Vaše Žebrácká opera je zasazená do vězeňského prostředí. Co vás přivedlo na tento nápad? Jednoduchá skutočnosť: Uherské Hradiště je neslávne známe väzením, v ktorom pôsobil aj istý Alois Grebeníček. V čem bude nejzřejmější paralela s Uherským Hradištěm? To nech posúdia diváci. Nemalo by to byť len to väzenie, ktoré už našťastie nie je dnes funkčné. Navštívil jste uherskohradišťskou věznici? Prý jste uvažovali, že právě v těchto prostorách začnete inscenaci zkoušet. Nenavštívil, lebo budova je na spadnutie (okrem zrenovovanej časti, kde je dnes UMPRUM) a teda neprístupná. Preto sme tam nemohli mať ani plánovanú prvú skúšku. Ale tá budova zrejme v podvedomí hradištských obyvateľov ešte stále straší. V Slováckej galérii v Hradišti je veľmi milá výstava detských kresieb: na prvom mieste tam visí obrázok depresívneho baráku s nápisom VĚZENÍ. Sám jste byl i politicky činný, dokonce jste působil jako místopředseda slovenské vlády. Vzpomenete si na nějaký zásadní okamžik, který vás natolik zaskočil, že jste uvažoval o odchodu? Bol som prvým podpredsedom vlády iba 15 mesiacov v rokoch 1991-1992, po prvom páde premiéra Vladimíra Mečiara. V júni 1992 Mečiar vyhral voľby a o šesť mesiacov sa rozpadlo Československo. Program našej strany ODÚ-VPN, ktorej som bol predsedom, definitívne prehral a ja som definitívne z politiky odišiel. To považujem za logické. Není to tak, že politici jsou vlastně taky herci, kteří při rozsvícení kamer mění chování, aby neztratili voliče? Kto nie je pred kamerou herec? Len herci a politici sú pred kamerami častejšie ako iní, takže sa to tvrdí najmä o nich. Poznáte a prozradíte, kdo v tomto podle vás mimořádně vynikal či vyniká? Váš prezident Václav Klaus. A dnes aj jeho konukrent David Rath. Keby sa udeľovala CENA NARCIS, boli by mojimi favoritmi. Kterého pllitika si naopak vážíte a proč? Václava Havla. Za všetko, čo vykonal v odpore proti komunistickému Československu a za všetko, čo vykonal pre demokratické Československo. Co vás v poslední době nejvíce naštvalo v politice? Politika ma už dávno nemôže naštvať. Ale potešila ma táto krásna jeseň. A moje dospelé deti. A jedna takmer nedospelá žena. Je taky něco, co váš štve obecně v kultuře, v divadle? Skutočná kultúra sa čoraz viac stáva menšinovou a elitnou záležitosťou. Ale nie som presvedčený, že je to zle. Ať neskončíme pesimisticky – jak se vám líbí na Slovácku? Už som povedal, že tohoročná jeseň, ktorú som tu strávil, je fantastická. A Slovácko v takomto počasí nemôže byť iné, ako čarovné. Dve slovácke doušky nakoniec. V Slováckom múzeu v Hradišti je prvým exponátom starý drevený vinársky lis. A v Slováckej galérii v Hradišti dominuje na čelnom mieste rozmerná olejomaľba Arnošta Frolku z roku 1919 „„Pálení slivovice“”. Kraj, kde sa pestuje a pije víno a páli slivovica, nemôže byť nehostinný kraj. A divadlu sa tu aj preto musí dariť.