Príbehy krvi je podtitul inscenácie, ktorou sa v Bratislave predstavilo Slovácke divadlo z Uherského Hradišťa. Svet zvierat je krutý. Ale ten ľudský je ešte horší. Líška Bystrouška priamo na javisku skolí dvoch Kohútov. Jitka Josková je výborná. Eroticky vyzývavá, prítulná i krotká. Dokáže rýchlo striedať drzosť s plachosťou. Je expresívna, ale vo výraze presná. V rýchlych premenách ustrnie, no každý pohyb dotiahne. Oporu však má v celom súbore, ktorý choreograf Igor Dostálek miestami zharmonizoval do tanečného chóru. Pritom má však každé zvieratko charakteristické gestá a mimiku, vďaka ktorým ho asi v dvadsaťčlennej "zvieracej hávedi" rozoznáme. Pomohli aj kostýmy. Biedermeier, kroj a minimalizmus čiernych kostýmov - to je ríša zvierat podľa výtvarníčky Michaely Hořejší. Žiadna popisnosť, hitparáda nápadov. Sliepky v širokých krojovaných sukniach a bielych čepcoch, Kohút s perami v četníckom klobúku. Komár, Sova, Prasa - každé zvieratko charakterizuje vtipný detail, ktorého odhaľovanie je zábava. Hrá k tomu hudba Richarda Dvořáka. Jej základný verklikársky motív pripomína kolotoč. Zvieratká však nie sú drevené. Naopak, herci sa výborne hýbu. Ich pohyb je štylizovaný, precízny. Tancujú naboso. Dostálek sa inšpiroval prvkami japonského divadla Nó - jeho medzihrou zvanou kjógen. Režisér Jan Antonín Pitínský, ktorý je aj autorom dramatizácie, svet ľudí a zvierat výborne prepojil. Mnohé obrazy sú anekdotami s vtipnou pointou, a to nielen vtedy, keď zvieratká rozprávajú zvieracie kameňáky. Zabíjačka, svadobný obrad či hon sa zmietajú v protiklade slobody a konvencií ukrytých v charakteristických rituáloch. Pitínský s obľubou umiestňuje na javisko scénu ohraničenú okrem horizontu a bokov aj stropom, ktorý bráni klasickému svieteniu zhora. Aj preto inscenácie svieti špeciálne. Dobre. Veľmi často používa "tanečné svetlo", svietenie z bokov, zdola, prievany. Líška Bystrouška na javisku Divadla P. O. Hviezdoslava však bola ponorená v tme. Keďže ide o jednorazové hosťovanie, nie je celkom jasné, či išlo o zámer, ktorý predurčila projekcia rozkmásaných korún stromov, alebo svietenie súviselo s technickým problémom inscenovania v nových priestoroch. Svetlo ani pomaly sa rozbiehajúci úvod však výbornej Líške Bystrouške výrazne neublížili. Predstavenie bolo očarujúce. Hodnotenie Pravdy: 4 z 5 Rudolf Těsnohlídek: Liška Bystrouška / dramatizácia a réžia: Jan Antonín Pitínský / výprava: Michaela Hořejší / hudba: Richard Dvořák / choreografia: Igor Dostálek / Slovácke divadlo v Uherskom Hradišti v bratislavskom DPOH 27. 2. 2006